Vek je len číslo. Niekedy sa začína prejavovať skôr a niekedy neskôr. Záleží od daného človeka. Každý sme totiž iný a niekto to môže vnímať a iný nemusí.
Keďže som bývala s mojou starou mamou, tak som vnímala, že jej pamäť už nie je taká ako voľakedy bývala. Postupne zabúdala viac ako predtým. Nebolo to ešte na diagnózu, ale vravela mi, že viac si pamätá to, čo robila ako mladá ako to, čo robila minulý týždeň. Pýtala sa mojej tety doktorky, prečo je to tak. Samozrejme, jej to vysvetlila a ona pochopila. Dokonca to vysvetľovala aj svojim kamarátkam, ale stále som mala problém, že s jej pamäťou by sa malo niečo robiť.
Keď som premýšľala nad vianočnými darčekmi, tak mi napadlo, že by som jej mohla kúpiť knihu s kresťanskou tematikou. Chodí do kostola, no mnohokrát som sa na ňu hnevala, že vlastne o tej viere nevie toľko, koľko by mohla. Tak som si povedala, že toto by mohla byť celkom schodná cesta, aby sa dozvedela viac nenásilnou cestou. Predsa len keby som jej kázala, aby sa viac naučila o viere, tak by ju to nebavilo, ale takto mala motiváciu – knihu. Iba jednu, veď aj to stačí na začiatok J.
A naozaj to celkom stačilo.
Dnes k nám prišla na návštevu a bola z tej knihy nadšená. Rozprávala mi o nej a aj o tom, že odvtedy už prečítala ďalšie tri knihy. Jej slovník nabral nové rozmery. Tie slová – expedícia, reinkarnácia – to by som nikdy nebola povedala, že bude vedieť. Podľa mňa už teraz na jej vyjadrovaní sa javia jasné známky toho, že sa jej rozšírila (aspoň trochu) slovná zásoba. To je v jej veku určite dobré. Nie je to jednoznačne na škodu. A ja som tak nesmierne rada, že som ju takto dokázala navnadiť na čítanie kníh, ktoré jej pomôže na jej pamäť, slovnú zásobu. Veď mozog treba precvičovať a nie ho nechávať, aby stagnoval. Tak som dospela k názoru, že knihy sú jej oveľa prospešnejšie k narodeninám alebo iným sviatkom ako nejaká pedikúra, ktorú dostáva od jej detí. Toto jej zlepšuje zdravie, ale pedikúra je len vonkajšok, na ktorom záleží menej ako na vnútrajšku.