Menu

Results for tag "httpswww-prodietix-skrisoni-s-baklazanom-a-cuketou"

8 Articles

Motivácia kľúč k rastu a osobnostnému rozvoju

Poznáte to, nadchnete sa pre niečo. Chvíľu pracujete a potom to opadne. Potom znovu sa nadchnete, chvíľu pracujete a zase to opadne, upadne a prestanete. Čo vám chýba. Odhodlanie, áno to určite, disciplína, áno samozrejme, že aj disciplína. Ale tým základným a podstatným je práve motivácia. pracovní plocha.jpg
Musíte sa motivovať k tomu aby ste dosiahli svoj cieľ, nech je akýkoľvek.
Ako sa motivovať ? Napíšte si svoje ciele, dopodrobna ich napíšte. Rozpíšte a úplne premyslite čo presne chcete. Neváhajte, preháňajte, je to určené len pre vaše oči. Nemusíte sa s nikým deliť o svoje predstavy a ciele. Ak ich máte napísané, prečítajte si ich, dajte si ich napríklad k posteli alebo do mobilu aby ste k ním mali prístup vždy, keď máte voľnú chvíľku.
Predstavivosť a vizualizácia – preciťovanie
To čo máte napísané musíte aj cítiť, precítiť, vložiť emóciu do vašej predstavy. Predstavte si a cíťte aké to bude, ak budete mať to čo chcete. Ako sa budete cítiť, až sa váš cieľ naplní. Aký to bude pocit ? Cíťte to, poriadne a dokola. Emócia je tá skrytá esencia, ktorá je základom úspechu, vytrvania a disciplíny. To je ultimátna motivácia
Nenechajte sa odradiť nezdarom
Nenechajte sa odradiť nikým a ničím. Nech si vraví kto chce čo chce, toto je vaša predstav a váš cieľ. Vytrvajte, kráčajte pomalým krokom dopredu. Nestavajte dom od strechy, ale najprv vybudujte pevný základy, na ktorom všetko vybudujete. Tak je to aj s motiváciou a vašimi cieľmi.turistika.jpg
Nájdite niekoho, kto dokázal to čo sami chcete.
Nájdite osobu, ktorá už daný cieľ, ale veľmi podobný cieľ tomu vášmu dosiahla. Zistiť čo najviac o tom človeku a môžete ho modelovať, správať sa ako on a dosiahnete to čo on. Alebo stačí len ten pocit uvedomenia si, že ak to už niekto dokázal, dokážete to aj vy.
Strach je len ilúzia.
Strach je len ilúzia, nepodliehajte mu. Nepripúšťajte si strach zo zlyhania a zlyhať nemôžete.

Viete sa učiť?

Učenie je súčasťou nášho každodenného života a či už veríte alebo nie – nás, úplne všetkých. Či už ide o drvenie sa slovíčok na písomku s Anglického jazyka, ako to musia robiť školáci, alebo len jednoduché zapamätávanie si údajov či informácií, ktoré potrebujeme v každodennom živote ako napríklad trasu autobusového spoju či koľko stojí chlieb v tom supermarkete blízko vášho domu.
Učiť sa proste musíme všetci, učenie je okolo nás celý náš život aj keď je pravda, že niektoré veci sa učia oveľa ľahšie ako iné, a od niektorých závisí oveľa viac ako od iných. V prípade každodenných činností si väčšinou nepotrebujeme údaje nevyhnutne pamätať. Ak ich zabudneme, jednoducho si informáciu vyhľadáme, nik nás z nej nebude skúšať, ani nás nemôže nik vyhodiť preto zo školy.

strány

V prípade študentov to je už inak. Pretože od naučenia materiálu, ktorý sa navyše naučiť musíme, závisí občas skutočne veľa. Ak chceme prejsť, vedieť musíme všetko. Ako sa však učiť, keď máme učenia skutočne veľmi veľa a máme pocit že to nestíhame ani za dva roky? Otázkou sa zaoberalo už veľmi veľa odborníkov, vo väčšine prípadov sa však prišlo na to, že učenie je veľmi subjektívna záležitosť každého z nás, ktorá závisí od mnohých činiteľov.

studium

Pretože sme každý iný, na každého z nás vplývajú inak jednotlivé faktory, iné veci nám učenie sťažujú a iné naopak uľahčujú, práve preto si musíme každý nájsť v efektívnom učení svoj, zaručený a overený spôsob ktorý si vyskúšame. Sami vieme najlepšie zistiť, čo nám učenie najviac zľahčuje a čo nám ho naopak veľmi komplikuje. Niekto si napríklad musí učivo nahlas čítať, inému stačí učiť sa potichu a učenie nahlas ho skôr ruší akoby mu pomáhalo. Mnohým pomáha napríklad zvýrazňovanie dôležitých údajov, alebo robenie si vlastných poznámok.

A čo tak siahnuť po francúzštine?

Hovorí sa mu jazyk lásky a umenia. Keď ste mali počuť francúzsky jazyk v televízii, rádiu alebo ste ho možno započuli medzi dvoma cudzincami, určite nám dáte za pravdu, že je to skutočne ľubozvučný jazyk. Hoci je nesmierne ťažký nielen na výslovnosť, ale i gramatiku, nesmieme mu odobrať jeho nádhernú čistotu a znenie. Nie nadarmo sa hovorí, že je jazykom básnikov a umelcov.

vlajka

Francúzština je skutočne pôvabná. Nehovorí sa ňou len vo Francúzsku, ale i v iných frankofónnych krajinách ako je Belgicko, niektoré krajiny Afriky, Maurícius, Nová Guinea a iné. To, že sa neučí na základných a stredných školách v takom množstve ako angličtina, má svoje opodstatnenie. Avšak kto sa chce v budúcnosti venovať napríklad právu a diplomacii, preňho je tento jazyk ako stvorený!
Ovládať ho je niečo stále nezvyčajné, pretože len málo ľudí si dá za cieľ priučiť sa mu. Vďaka nemu vás pri návšteve Francúzska Francúzi ocenia. Milujú, keď cudzinci ovládajú ich jazyk. Sú naň priam hrdí a nechcú, aby sa vytratil z ich končín.
Budete si môcť prečítať mnoho slávnych diel, ktoré sú dnes síce preložené, no čítať ich v rodnom jazyku prináša na autenticite. Francúzi sú majstri v komédiách a komediálnych seriáloch. Vďaka ovládaniu ich rodnej reči budete môcť po týchto veciach siahnuť i vy.

Možno sa časom rozhodnete študovať francúzsky jazyk ako učiteľský smer alebo ako prekladateľstvo. Pokiaľ áno, smelo do toho! Na Slovensku je len málo univerzít, ktoré sa tomuto nádhernému jazyku venujú, no ak budete skutočne dobrí a budete na sebe pracovať, možno sa vám podarí získať štipendium do Francúzska. A verte, tam je to už o inom!
A pokiaľ nie, stále existuje program Erasmus, ktorý vám to môže umožniť. Môžete byť skutočne perfektný a učiť na základnej, či strednej škole a ponúkať tak príležitosť pričuchnúť si k jazyku lásky i iným ľuďom. Verte či nie, časom to každý ocení a bude na vás s láskou spomínať.

rozvod

A dôvody, prečo sme vám vybrali práve tento? Pretože si myslíme, že je nielen nádherný, ale i potrebný, priam nevyhnutný napríklad v obchodnej sfére. Vedieť ho znamená rozšíriť si obzory a pričuchnúť i k práci, ktorá bez jeho ovládania nie je vykonávateľná. V dnešnej dobe nájdete množstvo ponúk, kde sa vyžaduje. Tak prečo ho nevedieť?

Skoncujte s prokrastináciou

Určite ste to už zažili aj Vy – odložili ste prácu, ktorú ste mali vykonať v daný deň na deň ďalší, poprípade posunuli ju na iný čas a pustili sa do jednoduchšej alebo ste si pustili ďalšiu časť seriálu. Odkladanie vecí, ktoré potrebujeme mať nutne hotové, sa odborne nazýva prokrastinácia. Najčastejšie tento jav poznajú asi vysokoškoláci, ktorí majú na krku mnoho deadlinov na zadania a seminárne práce. Typické posúvanie vecí na iný čas pozná každý z nás, no kedy je tento stav chorobný? Jednoducho vtedy, keď to človek už nezvláda, ak ho napríklad kvôli takejto prokrastinácii vyhodia zo školy, či z práce.

google

Čo je to vlastne okrem odkladania?Okrem iného, je to aj isté moderné lákadlo. Dnes už máme všetky vedomosti a mnoho zábavy, napríklad v podobe spomínaných seriálov, naservírované priamo na tácke – na internete. Stačí sa len natiahnuť a všetko je naše – nespočetné množstvo informácií a my sme dennodenne rozptyľovaní. Preto prvou radou ako sa prokrastinácii vyhnúť je nezostať on-line. To ale však nie je ľahká úloha, preto na to boli dokonca vyvinuté softvéry, ako napríklad Freedom. Ten Vás s radosťou odpojí od internetu na taký dlhý čas, aký mu zadáte. Ďalej je tu pojem – rozhodovacia paralýza – čoho výsledkom je taktiež prokrastinácia. Deje sa to tak, že ak máte pri rozhodovaní príliš veľa možností, uvažovanie nad nimi Vás vyčerpá natoľko, že si nakoniec nevyberiete žiadnu a objaví sa prokrastinácia. Nepremýšľajte toľko nad možnosťami, namiesto toho sa do nejakej okamžite vrhnite.

škola

Ďalšou radou je upratať si pracovný priestor. Môže sa to zdať smiešne, no miesto, kde pracujeme má na našu produktivitu neskutočne vysoký dopad. Pokiaľ máme na stole príliš veľa vecí a chaos, aj to nás môže vyrušovať pri práci. Takisto je dobré si veci rozkúskovať na menšie časti a plniť jednu časť za druhou. Je dobré, všetko si to zapísať a napríklad škrtať, aby ste si boli schopní uvedomiť Váš progres, z čoho budete mať dobrý pocit a to Vás posunie ešte ďalej. Každý z nás sa ale musí so svojou prokrastináciou popasovať sám.

Som mama. Čo ďalej?

Byť mamou je tá najúžasnejšia vec, ktorú môže žena zažiť. Od momentu zistenia gravidity prechádzame rôznymi zmenami. Avšak aj obdobie tehotenstva je istým spôsobom krásne. Pocit, že privedieme na svet nového človeka je na nezaplatenie. Po období tehotenstva prichádza menej príjemná časť akou je pôrod. No a nakoniec nastane tá očakávaná chvíľa. Som mama. Ale čo teraz?

matka

V mnohých z nás sa po narodení dieťaťa dostaví aj strach. Je to strach zo starostlivosti, zodpovednosti a taktiež výchovy nášho dieťaťa. Od teraz sa už nemusíme starať len o seba ale máme niekoho kto je našou súčasťou. Nemalo by nám to spôsobovať len obavy ale aj radosť. Šťastie, že sa môžeme o niekoho postarať a dať mu základy do jeho života. Vybudovali sme si rodinu.

Podľa môjho názoru nie je vôbec potrebné si plánovať čo bude nasledovať. Ako každá vec v našom živote aj rodičovstvo by malo plynúť prirodzene. Mali by sme dbať na našu intuíciu a neriešiť zbytočnosti. Ideálne je si však stanoviť aspoň základné pravidlá medzi rodičmi aby sme dieťa zbytočne nezmiatli. Ak bude dostávať rôzne príkazy od rodičov, ktoré sa budú výrazne odlišovať nie je to veľmi dobré. Je potrebné zosúladiť výchovu s vaším partnerom.

Neexistuje žiadny návod ako byť dobrou mamou. Najideálnejšie je si toto obdobie iba užívať a riešiť každú situáciu tak ako príde. Na mnoho vecí sa pripraviť nedá. Byť mamou je práca na celý život. Ak však k výchove budeme pristupovať s láskou a poctivo určite sa nám to vráti. Čakajú nás prvé roky materskej dovolenky, kedy budeme mať dostatok času si na tento fakt navyknúť a prispôsobiť sa. Tento čas je určený na to aby sme boli pri našom dieťati tie najdôležitejšie prvé rôčky. Sú to chvíle zblíženia sa medzi matkou a dieťaťom.

dítě

Ako som už spomenula vyššie neexistuje nič čo by nám povedalo čo bude nasledovať. Vieme sa pripraviť iba na bežné veci akými sú bežné detské choroby a starostlivosť o bábätko. Viac však urobiť nevieme a nie je to ani dobré. Najlepšie je nechať veci plynúť prirodzene a tešiť sa na každú chvíľku s naším dieťaťom.

Ste rybár amatér, či profesionál? Článok je pre oboch

Je dôležité poznamenať, že ľudia už od nepamäti lovili ryby. A možno v génoch každého človeka zostala láska tohto starého umenia. Prirodzene, história rybolovu je viac ako jedno tisícročie. Počas celého tohto obdobia sa nahromadili mnohé zaujímavé fakty o rybolove a teraz sa dozviete o tých najzaujímavejších.
Čo je tak úžasné v histórii rybolovu?

rybaření

1. 32 hodín lovu – 700 kg
Táto udalosť sa konala v roku 1968 pri pobreží Nového Zélandu. Určitý Donald Heatley sa počas 32 hodín zúčastnil na prenasledovaní obrovskej ryby na svojej rybárskej lodi s dvanástimi tonami. Bohužiaľ, nikdy nedokázal chytiť svoju korisť, ale zistil, že prenasleduje šesťmetrový čierny marlin s hmotnosťou asi 700 kg.

2. Jeseter na 210 kg
Ako najťažšií z kategórie sladkovodných rýb z informácií od Medzinárodnej asociácie športového rybolovu sa ukázal 210 libier vážiaci jeseter, ktorého zachytil slávny americky rybár Joey Pallotta na pobreží Kalifornie.

rybář

3. Lopata
Ako viete, hlavným rozlišovacím znakom rybára od iných ľudí je jeho rybársky prút. Nie všetky krajiny však používajú rybársku výstroj. Napríklad mnohí africkí obyvatelia chodia loviť lopatou.

4. Pre návnadu – 1208 kg
Treba poznamenať, že najväčšie morské ryby medzi všetkými obyvateľmi morských hlbín, ktoré kedy boli chytené na návnadu, je biely žralok, ktorý je známy tým, že často útočí na bezohľadných potápačov. Tento nebezpečný predátor bol chytený v roku 1959 v blízkosti malebných brehov južnej Austrálie a jeho hmotnosť bola 1208 kg.

chlapci

5. Na harpúne – 2 tony
Ale pomocou lodnej harpúny bol ulovený väčší žralok! A jeho hmotnosť bola viac ako dva tony a dĺžka – 6,5 metra. Možno je ťažké si predstaviť, dokonca aj s akou neuveriteľnou ťažkosťou bolo možné vziať to na palubu lode a vyložiť ho na breh.
Takéto fakty a podobné informácie,, sú zaujímavé či ste profesionál ale sa ešte len učíte ako chytať ryby.

Kurzy, školenia, vzdelávanie

V minulosti bolo všetko iné ako je teraz. Vývoj ide dopredu, všetci profesiálne a ešte neviem ako rastieme, nezamestnanosť u nás na Slovensku klesá… Predtým sa tiež svet vyvíjal smerom dopredu. No malými krôčikmi. Dnes sa vyvíja míľovými krokmi. Jeden človek by to ani nestíhal sledovať, čo všetko sa deje. V dnešnej dobe sa ľudom už nechce manuálne pracovať. Radšej v kancelárii alebo z domu. Prevažuje duševná práca pred fyzickou. Nie je to chyba?
Ak ste už niekedy boli nezamestnaní, určite ste si všimli, že vám dali možnosť spraviť si rekvalifikačný alebo kompetenčný kurz. Kurzami a školeniami sa to dnes hemží všade. Neviem, či aj vy máte takú skúsenosť, ale ja keď som bola na strednej, tak už vtedy sme získali niekoľko certifikátov. Za absolvovanie určitého predmetu, za prax, za workshop a za mnohé iné takpovediac blbosti. Vtedy to bolo možno pre mňa fajn, ale dnes vidím, že také ceritfikáty nemajú veľkú výpovednú hodnotu v životopise.

poznámky

Treba oddeliť zrno od pliev

Preto aj kurzy treba dôkladne pooddeľovať. Na tie, ktoré sú skutočne potrebné a pomôžu vám a na tie, ktoré vám nedajú nič viac, len ten certifikát, ktorý aj tak nemá žiadnu hodnotu. Takisto si treba dôkladne zvážiť, či vám vôbec nejaký kurz pomôže v hľadaní a nájdení si práce. Pretože dnes sa už robia kurzy naozaj na všetko.

kniha

Ako byť šťastnou ženou

Asi si poviete, že to s týmto článkom vôbec nesúvisí… Ale to nie je pravda, pretože aj kurz s takýmto názvom sa skutočne robí. Samozrejme nie je preplácaný úradom práce, ale môžete si ho zaplatiť z vlastných finančných prostriedkov. Týmto ho samozrejme nechcem kritizovať, ale ani odporúčať, pretože som ho neabsolvovala. Len mi ostáva záhadou ako sa dá naučiť byť šťastným, pretože je to pocit a ten nejde vynútiť. Takisto ako nejde vynútiť láska. Nuž, ale čo viac dodať, dnes vás to možno na kurze naučia…

Vysoké školy a politická angažovanosť

Patrí politika na vysoké školy, respektíve je politickosť či akési politické sympatizovanie a zoskupovanie sa do určitých spolkov tolerované či správne? To je téma, na ktorú nájdeme odlišne názory a existujú na ňu dva pohľady, z ktorých následne  vznikajú dva rozdielne postoje a tvrdenia. Obidve tvrdenia sú správne a na mieste, ale priama odpoveď predsa musí existovať iba jedna.

promoce

Odpovedzme si na začiatok formou, že vysoké školy, ale vlastne aj stredné (no týka sa to skôr vysokých) by určite mali študentom rozširovať obzor, mali by im následne poskytnúť priestor k diskusii. Diskusia a informovanosť sú určite správne a vlastne pre vysoké školy by mali byť jasnou náplňou, na tom sa asi zhodneme všetci. Ale viackrát vznikli obavy a niektorí ľudia zasa zastávajú názor, že vysoké školy takýmto spôsobom formujú ilegálne politické zoskupenia, ktoré potom môžu mať dopad na spoločnosť, ale môžu ohroziť i samotný systém. Poukazovalo sa aj na plodenie rebelov vzniklých v podstate z bežných, politicky nezainteresenovaných študentov, teda poväčšinou z typických kľudných mladých mužov či žien. Niektoré prvky sa dokonca považovali za škodlivé, či konšpiračné.

strach

Vysoko postavené autority v tom neraz videli vznikajúcu politickú komúnu a teda hrozbu, akej začnú pripisovať  označenia v znení komunisti, socialisti, či anarchisti. To je však prípad týkajúci sa hlavne USA. Problematika tejto otázky sa ale už rieši i v Európe, nedávne v susednom Česku. Táto téma sa stala čerstvou na základe nedávnych demonštrácií zo strany českých vysokoškolákov s údajným protivládnym charakterom. Je pekné vidieť angažovanosť, znalosť, či politickú a spoločenskú uvedomelosť mladých ľudí so snahou zlepšiť svet, ale rovnako tak bolí vidieť manipulovanie ideami mladých ľudí k prospechu menšiny, ktorá za protestom vidí iba svoju kariéru a šancu zbohatnúť. Viď rok 1989.

knihovna

Ak chceme produkovať ľudí, ktorí majú byť znalí a aktívni, politické zoskupenia za účelom vidiny zmeny je niečo, s čím treba rátať. Alebo potom existuje možnosť nastaviť učebnú osnovu do podoby, aby sme produkovali ovce či tupé nástroje, ktoré fungujú iba na spôsob nezrozumiteľných poučok, ktorým sami nerozumia. Kompromis a akúsi zlatú cestu vidím v poskytnutí pravdivých informácií, študentov učebnými osnovami neobmedzovať ale naopak, prebudiť v nich záujem a i tú najťažšiu vedu dokázať vysvetliť sympatickým a zrozumiteľným spôsobom. Názory či pocit angažovanosti ale už nechať na súkromnom rozhodnutí študentov, nezneužívať ich k svojej vidine lepšieho sveta.